Prepadlisko na Mesiaci

Optimálna poloha Slnka i sondy Lunar Reconaissance Orbiter umožnili odfotografovať vnútro „diery“ v pohorí Marius Hills na Mesiaci. Nie je to hocijaká diera: má priemer 65 metrov. Pohľad dovnútra tohto prepadliska potvrdil predpovede analyzátorov predchádzajúcich snímok, ktorí tvrdili, že v pod povrchom a nielen v tejto oblasti, je rozsiahly labyrint sopečných jaskýň. Tie vznikli počas vulkanických období, keď sa pod stuhnutým poľom lávy udržali podzemné potoky riedkej magmy. Magma odtiekla, prírodné „potrubia“ ostali, ale na niektorých miestach sa strop prepadol. Tak vznikli na Mesiaci prepadliská a priepasti, ktoré otvárajú vstup do labyrintu pod povrchom...

Čo je zdrojom tmavých vzplanutí gama? (Astrophysical Journal)

Vzplanutia žiarenia gama (GRB) sú jednou z najväčších záhad súčasnej astronómie. Patria k najenergetickejším vzplanutiam vo vesmíre. Trvajú niekoľko sekúnd až niekoľko desiatok sekúnd. Zdroje GRB sa nachádzajú vo vzdialených galaxiách. Nemožno ich predvídať, pričom ich relatívne krátky dosvit neumožňuje dôkladnejší výskum. Astronómovia študujú niekoľko hodín až niekoľko dní dosvity na röntgenových, optických a blízkych infračervených dĺžkach...

Rýchla hviezda Alpha Cam (WISE Press Release)
Niektoré hviezdy sa pohybujú rýchlejšie ako iné. Astronómovia pomocou vesmírnej sondy WISE, vybavenej širokouhlou infračervenou kamerou, objavili hviezdu Alpha Camelopardalis – Alpha Cam (jasná hviezda uprostred snímky), ktorej pohyb objaviteľov udivil. A to napriek tomu, že vzdialenosť hviezdy i jej rýchlosť iba zhruba odhadli. Vzdialená je 1 600 až 6 900 svetelných rokov, má rýchlosť 680 až 4 200 kilometrov za sekundu... (2,3 až 14 miliónov kilometrov za hodinu.)

Objav nevybuchnutých supernov (Caltech Press Release)

Relatívne krátky život masívnych hviezd končí výbuchom supernovy. Zdá sa však, že pri explóziách najväčších hviezd ich masívne jadrá skolabujú tak rýchle do čiernej diery, že do okolia neunikne ani fotón. Vedci vypočítali, že prinajmenšom pätina hviezd má takú veľkú hmotnosť, že sa premenia na čiernu dieru bez explózie. Takéto supernovy sa v okamihu stratia z oblohy, takže ich dodatočný výskum sa zdal byť nemožný...

Rekordná supernova (Sky and Telescope)

Astronómovia sú súťaživí... Každý by rád objavil niečo, čím by sa zapísal do histórie. Aj lovci supernov. Poslednou rekordérkou v tejto disciplíne sa stala desaťročná Kanaďanka Kathryn Aurora Gray. 2. januára 2010 spozorovala na oblohe úkaz, ktorý jej otec oznámil mailom do Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). Tam zistili, že ide o výbuch supernovy a do katalógu ju zaniesli pod označením SN 2010It. Supernova vzplanula v galaxii UGC 3378, v súhvezdí Žirafy, vo vzdialenosti 240 miliónov svetelných rokov...

Vesmír je 250−krát väčší ako to, čo pozorujeme (archív)

Podľa teoretikov má vesmír jeden z troch možných tvarov:
1. Je plochý, ako Euklidova rovina a priestorovo nekonečný.
2. Je otvorený, zakrivený ako sedlo a priestorovo nekonečný.
3. Je uzavretý, zakrivený ako guľa, ale priestorovo konečný.
Nakoľko najnovšie údaje preferujú plochý vesmír, kozmológovia dospeli k zhode. Prezentujú ju traja anglickí kozmológovia, Mihran Vardanyan, Roberto Trotta a Joseph Silk v podobe matematickej verzie Occamovej britvy, nazývanej aj Bayesov model spriemerovania. Princíp Occamovej britvy hovorí, že najjednuduchšie riešenie je obvykle to správne. V našom prípade má plochý vesmír jednoduchšiu geometriu ako zakrivený vesmír...

Čierna diera priveľká pre svoju galaxiu (S&T, 2011/4)

V takmer všetkých galaxiách hniezdi čierna diera. Hmotnosť čiernej diery závisí od veľkosti výdute uprostred galaxie starých, žltých hviezd, ale najmä od rýchlosti hviezd v tejto výduti. Výdute a čierne diery sa navzájom ovplyvňujú, hoci čierna diera má zhruba tisícinu hmotnosti a miliardtinu priemeru výdute. Ak by mala centrálna výduť priemer 160 kilometrov, čierna diera by nebola väčšia ako zrnko piesku...

Sonda MESSENGER krúži okolo Merkúra

Zložitý manéver sa vydaril. 17. marca, keď sa sonda po tretíkrát priblížila k planéte, zažal sa na 15 minút hlavný motor. Rýchlosť sondy sa znížila na 862 metrov za sekundu, čo umožnilo, aby sa MESSENGER usadil na plánovanej, eliptickej dráhe, so sklonom 82° k rovníku Merkúra. Hodinu po manévri zachytilo centrum APL pri Hopkinsovej univerzite prvé signály. Po šesť a pol roku sa skončila 7,9 miliárd kilometrov dlhá, komplikovaná púť sondy k najmenšej planéte našej Slnečnej sústavy a začal sa jej dlhodobý prieskum z obežnej dráhy. Najzložitejší manéver v dejinách vedeckej kozmonautiky prebehol podľa plánu. V čase, keď výjde toto číslo Kozmosu, budú už pracovať všetky prístroje na palube sondy. V tomto čísle uverejňujeme najzaujímavejšie fotografie, ktoré APL vydalo do uzávierky...

Stopy života v meteoritoch (NASA Press Release)
V októbri 2008 dopadli na povrch Sudánu kusy rozpadnutého asteroidu. Vedci v nich objavili 19 aminokyselín, ktoré sú základnými kameňmi života. Bola z toho senzácia, pretože sa predpokladalo, že tento asteroid bol zvyškom po zrážke dvoch asteroidov. Pri zrážke by sa však materiál zohrial na teplotu 1 100 °C. Takú by komplexné, organické molekuly nemohli prežiť. O to bol úlovok vzácnejší...

Tajomstvo zriedkavého meteoritu (Meteoritic and Planetary Science)
Vedci z University of Leicester preskúmali zbierku zriedkavých marťanských meteoritov sto rokov potom, ako bol objavený prvý z nich: mimoriadne vzácny nakhlit. Nakhlity majú bezosporu pôvod na Marse. Pomenovali ich podľa dediny El Nakhla v Egypte, kde prvý z nich objavili v roku 1911...

Zmerali silu zemského jadra (Sky and Telescope)
Astronómovia z Kalifornskej univerzity pozorovali vzdialené kvazary (aktívne galaxie) a pomocou získaných údajov po prvý raz určili silu magnetického poľa zemského jadra: 25 gaussov. Ide o údaj, ktorý nie je odhadom, ale výpočtom na základe presne nameraných hodnôt!

Niektoré kovy na Zemi majú mimozemský pôvod (Science)
Vedci zo Southwest Research Institute v Boulderi (Colorado) namodelovali, ako sa siderofilné (na železo sa viažúce) prvky, najmä zlato, ukladali v plastickom, protoplanetárnom telese, ktoré sa stalo Zemou. Z modelov vyplynulo, že by sa mali nachádzať pod plášťom, v kovovom jadre našej planéty. To by znamenalo, že v zemskej kôre by malo byť oveľa menej železa, kobaltu, platiny a zlata ako geológovia doteraz objavili...

Zlovestný návrat Chlapčeka...(Bild der Wissenschafft)

El Niño (po španielsky) znamená Chlapček... El Niño je zároveň klimatický úkaz, ktorý sa v Pacifiku cyklicky objavuje. Svedčia o tom záznamy od polovice 19. storočia. El Niño sa vrátilo aj teraz, ale tentokrát sa El Niño prejavilo celkom ináč ako doteraz... Mnohí klimatológovia to považujú za znepokojujúci úkaz. Návrat El Niño zaznamenali klimatológovia už v roku 2009. Sedemdesiat bójí rozmiestnených v Tichom oceáne zaznamenalo narastajúce teploty vody. To znamenalo, že El Niño, teplá fáza „El Niño−Southern Oscilation“ (ENSO) sa blíži. ENSO je proces, ktorý nepravidelne mení teplotu vody a vzduchu nad Pacifikom od horúceho maxima – El Niño, po studené minimum La Niña.
Krstnými otcami klimatologického úkazu sú peruánski rybári. Práve oni si ako prví všimli, že raz za niekoľko rokov okolo Vianoc zmiznú z pobrežných vôd okolo Peru skoro všetky ryby. Dôvod: teplota vody v Tichom oceáne sa počas El Niño zvýši do takej miery, že ryby sa premiestnia do chladnejších oblastí. A naopak: keď El Niño vystrieda La Niña (Maličká), voda pri brehoch opäť ochladne (až o 4 °C) ryby sa opäť vrátia...

Odkiaľ sa vzala voda na Zemi? (Sky and Telescope 1/2011)
Zemeguľa je jedinou známou planétou, na povrchu ktorej sa udržuje významné množstvo vody v tekutom skupenstve. 71 % povrchu Zeme pokrývajú oceány a jazerá. Vo vesmíre sme objavili vodu v najrozličnejších skupenstvách a formách. Aj v akréčnych, protoplanetárnych diskoch, kde sa formujú planéty. Táto voda bola spolu s atómami a molekulami iných prvkov súčasťou prvotných hmlovín, v ktorých sa po gravitačnom kolapse formovali hviezdy.
Naša planéta sa sformovala gravitačným zliepaním kolidujúcich planetezimál. Tento proces zohrieval mladú Zem a jej horniny na také vysoké teploty, že zo Zeme, krúžiacej blízko mladého horúceho Slnka ,sa „prvá voda“ vyparila. Odkiaľ sa však nabrala „druhá voda“, ktorá sa už na vychladnutej Zemi udržala?

Prečo mladá Zem nebola zaľadnená (Bild der Wissenschafft)
Prečo na mladej Zemi panovala mierna klíma, hoci Slnko v tom čase vyžarovalo oveľa menej energie? Astrofyzici podrobným skúmaním hviezd podobných Slnku v rozličnom štádiu vývoja zistili, že žiarivý výkon Slnka sa počas miliárd rokov neustále zvyšuje. V archaiku (3,8 až 2,5 miliárd rokov) vyžarovala naša hviezda v porovnaní s dneškom sotva 75 % energie. V takých podmienkach musela byť priemerná teplota na Zemi o 26 °C nižšia ako dnes. Voda by sa skoro na celom povrchu musela premeniť na ľad. Z analýzy prahornín však geológovia vyčítali, že na Zemi prevládala teplota nad bodom mrazu a väčšina plochy oceánov nezamŕzala...

Astronomický sprievodca (3) (Milan Rybanský)
Ako zistili vzdialenosti hviezd?
Metódy určenia vzdialeností hviezd boli odvodené z pozemskej meracej praxe. Prvým krokom bolo určenie jednotky. Potom ju použili na určenie rozmeru nášho životného priestoru – Zeme, ďalej na určenie vzdialenosti Mesiaca, Slnka a planét. Ako uvidíme, nepomerne ďalej sa nachádzajú hviezdy a ešte ďalej hviezdne sústavy – galaxie. V tejto časti budeme hovoriť iba o priamych, trigonometrických metódach. O nepriamych pojednáme v budúcich dieloch „sprievodcu“. Jednotkou dĺžky je meter. Pôvodne bol odvodený z rozmerov zemegule. V základnej škole sme sa ešte v štyridsiatych rokoch minulého storočia učili, že to je „desaťmilionta časť zemského kvadrantu“. T. j., ak by sme považovali Zem za guľu, potom obvod jej rovníka by bol 40 miliónov metrov. Na základe týchto prvých moderných meraní bol urobený etalón s dvoma ryskami. Presnejšie merania však ukázali, že tvar Zeme je bližší rotačnému elipsoidu a ešte s mnohými nepravideľnosťami. Obvod rovníka, podľa presnejších meraní je 40 075 161,199 m. Dlho potom, až do roku 1960, bol meter definovaný vzdialenosťou spomínaných rysiek. Novšia definícia používa násobok vlnovej dĺžky svetla určitého kvantového prechodu atómu kryptonu...

Neobyčajná slnečná búrka (S pomocou dcér Janky a Moniky preložil a upravil MILAN RYBANSKÝ)
Článok naväzuje na materiál z minulého čísla s titulom Naozaj sa Slnko „prebudilo“? ktorého autorkou bola Monica Bobra.

Slnečná búrka v roku 1859 spôsobila skazu v telegrafnej sieti na celom svete. Polárne žiary boli pozorovateľné až pri rovníku. Čo by taká búrka mohla spôsobiť súčasnej modernej technike? Takmer na celom svete sa dalo pozorovať dramatické divadlo na oblohe, v noci z 28. na 29. augusta 1859. Obyvatelia New Yorku hovorili: „...na oblohe boli naaranžované také farbami hýriace drapérie, aké sme ešte nikdy nevideli“. Noviny The New York Times písali: „Takýto úkaz sa dá pozorovať maximálne dvakrát za život“.

Superjasné vzplanutie žiarenia gama (Swift Press Release)
Vzplanutia žiarenia gama sú najenergetickejšími úkazmi vo vesmíre. Generujú ich gigantické explózie, pričom väčšina vyžiarenej energie sa šíri do vesmíru úzkymi kužeľmi. Tieto lúče umožňujú vedcom študovať históriu vesmíru. Ak by sa takéto vzplanutie odohralo v našej Galaxii a kužeľ vyžiarenej energie by nás zasiahol, väčšina života na Zemi by vyhynula. Jedno z posledných veľkých vzplanutí žiarenia gama (GRB 080607) pritlmil oblak prachu a plynu, v závislosti od vlnovej dĺžky, 20− až 200−násobne. Napriek tomuto masívnemu filtru mohli úkaz sledovať aj majitelia menších ďalekohľadov, dokonca celú hodinu...

Obrovský prstenec po kozmickej zrážke (CFHT Press Release)
Prstenec objavili v polovici 80. rokov rádioteleskopy. Má priemer 650 000 svetelných rokov a vinie sa okolo skupiny galaxií Leo. Podaktorí astronómovia ho pokladali za prvotný. Inými slovami, mal to byť prstenec praplynu, ktorý sa bez väčších zmien zachoval z doby po big bangu. Pomocou kanadsko−francúzskeho ďalekohľadu na Mauna Kea (Havaj) získali astronómovia prvé optické snímky z najhustejších oblastí prstenca. Objavili tam množstvo masívnych mladých hviezd, čo jeho starobylosť vylúčilo. Vedci predpokladajú, že prstenec sa vyvinul po kolízii dvoch galaxií. Simulácie na počítači tento predpoklad potvrdili: pred miliardou rokov sa zrazili galaxie NGC 3384 a M 96. Obe galaxie sú dnes od seba vzdialené 38 miliónov svetelných rokov. NGC 3384 uprostred skupiny stratila počas zrážky disk plynu, ktorý sa rozptýlil a sformoval do prstenca. Masívna špirálová galaxia M 96 sa medzičasom od skupiny Leva vzdialila.

Alfa: konštanta, ktorá môže zmeniť naše predstavy o vesmíre (New Scientist)
Nikto zatiaľ nenašiel chybu ani v našej analýze, ani v našej interpretácii výsledkov. Napriek tomu väčšina kolegov našu teóriu odmietla,“ povedal pre časopis New Scientist astronóm John Webb. Nečudo, ak sa údaje, ktoré so svojím tímom získal, potvrdia, Einsteinova teória relativity by sa otriasla a s ňou aj naše chápanie kozmu. Webbov tím študoval svetlo vzdialených galaxií. Z údajov vyplynulo, že fyzika a jej zákony sa môžu meniť v závislosti od toho, z akého smeru vesmír pozorujeme. Ak je to pravda, museli by sme do fyziky vrátiť „éter“, hypotetickú látku, ktorá podľa vedy 19. storočia vypĺňala vesmír, až kým ju Einstein neposlal na „smetisko vedy“. Ba čo viac: Webbove analýzy môžu rozptýliť aj pochybnosti okolo extradimenzií...

Hipparchos – starogrécky astronóm (STANISLAV ŠIŠULÁK)
Hipparcha pokladajú mnohí za najvýznamnejšieho starogréckeho astronóma. Tak ako sa Herodotos stal otcom dejepisu, Hipparchos získal titul otca astronómie. Je známy svojím pôsobením na poli trigonometrie. Niektorí historici mu pripisujú jej vynájdenie, iní sú zdržanlivejší. Ako prvý v Grécku delil kruh na 360 stupňov, pričom túto novinku prebral z babylonských spisov. V geografii využíval merania pomocou gnómonu na určenie zemepisnej šírky. Okrem iného sa zaoberal aj filozofiou a podľa zmienok starovekých autorov aj astrológiou. V nasledujúcich riadkoch však budú uvedené jeho zásluhy v astronómii.

JURIJ GAGARIN nepohodlný hrdina (1. časť)
Dejiny sovietskej kozmonautiky majú veľa bielych stránok. Ani dnes ešte všetko nevieme, pretože strážcovia trezorov sprístupňujú dokumenty o najväčšom dobrodružstve v dejinách ruskej technológie iba neochotne. Z desiatok kníh a stoviek článkov sa vynárajú fakty, príbehy a svedectvá, o ktorých sme vôbec nevedeli. Pri čítaní niektorých žasneme, prečo boli pred verejnosťou tak dlho utajované, hoci neraz poslúžili autorom najrozličnejších konšpiračných fám. Pri iných iba krútime hlavou, pretože mnohé informácie, ktoré sme si osvojili, ukázali sa byť polopravdami, ba vyslovenými lžami. V aréne studenej vojny sa nehralo s odkrytými kartami. Ideológovia a propagandisti (a treba povedať, že presvedčivo), servírovali svetu i svojim protivníkom idealizovaný obraz toho, čo sa skutočne dialo. Ibaže: napriek dôvtipným i nešikovným kamuflážam sovietska kozmonautika nebola „Potemkinovou dedinou“. Sputnik, sondy, ktoré pristáli na Mesiaci, na Venuši i na Marse, to všetko boli pionierske činy, ktoré sa zapísali do dejín ľudstva. Na to všetko sa už pozabudlo. V apríli tohto roku si však všade na svete pripomenuli 108 minút trvajúci let Jurija Gagarina na kozmickej lodi Vostok okolo Zeme. Človeka, ktorého aj Západ považuje za „Kolumba vesmíru“...

Astrofoto 2010 (Marián Vidovenec)
Prepracovali sme sa ku Kristovým rokom súťaže Astrofoto. Kristove roky znamenajú začiatok veku vyspelosti a s radosťou môžeme konštatovať, že sa to odrazilo aj na kvalite zúčastnených prác.
Je vidieť, že autori snímok si už osvojili súčasnú modernú techniku fotografovania a tak porota v zložení Dušan Kalmančok, Eugen Gindl, Milan Lackovič, Peter Dolinský a Pavol Rapavý mala skutočne náročnú úlohu. Medzi osemnástimi autormi boli ostrieľaní účastníci súťaže s tradične kvalitnými prácami. Potešujúce je, že sa vyskytli aj noví autori, ktorých práce boli plne konkurencieschopné. Po náročnom hodnotení a búrlivých diskusiách dospela porota k týmto výsledkom:

Astronomické snímky
1. cena Róbert Barsa / Snímka – Srdce
2. cena Peter Delinčák / Snímky – Pozostatok supernovy Sh2−240 a snímka Melotte 15
Peter Jurista /  M 42
3. cena Roman Vaňúr / Seriál – Planéty

Variácie na tému obloha
1. cena Vladimír Šifra / Snímka – Pod Polárkou
2. cena Tomáš Maruška / Snímka – Meteor nad observatóriom
3. cena Roman Vaňúr / Seriál – fotografia zo seriálu 3 snímok nazvaných Variácie na tému obloha, zachytávajúca Mesiac nad osvetlený mestom
Peter Delinčák / Seriál – Expedícia meteorit Košice

Snímka roka
Vladimír Šifra / Nebo nad Tatrami

Ocenenie redakcie časopisu Kozmos
Ľubomír Maslík / Západ Slnka

Ako vidieť z výsledkovej listiny, porota dospela ku kompromisu takým spôsobom, že udelila 2 druhé a 2 tretie miesta a znovu po rokoch udelila aj cenu Snímka roka, čo vypovedá o skutočne kvalitnom ročníku. Cenu Snímka roka získal Vladimír Šifra za snímku Nebo nad Tatrami. Pri súbore prác Planéty od Romana Vaňúra porota vyzdvihla spôsob spracovania. Ďakujeme všetkým riaznivcom súťaže Astrofoto a do ďalšieho ročníka želáme jasnú oblohu, veľa dobrých nápadov a bezporuchovú techniku.

Podmienky súťaže Astrofoto 2011
Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove vyhlasuje 34. ročník súťaže Astrofoto. Súťaž je určená všetkým amatérom a profesionálom v oblasti astronómie. Všetky kategórie sú bez vekového ohraničenia. Všetky snímky, digitálne aj klasické fotografie budú hodnotené spoločne. Súťažné práce budú rozdelené do nasledujúcich tematických kategórií:
1. Astronomické snímky.
Do tejto kategórie patria astronomické a fotometrické snímky komét, planétok, spektier astronomických objektov, bolidov, slnečnej fotosféry a chromosféry, detaily slnečných škvŕn, seriály snímok premenných hviezd, hviezdokopy, galaxie, hmloviny, Mesiac, planéty, zatmenia a konjunkcie, snímky súhvezdí a pod.
2. Variácie na tému obloha.
Táto kategória poskytuje autorom široké pole pôsobnosti. Patria sem snímky z mestského alebo prírodného prostredia, na ktorých je pôsobivo zachytený astronomický alebo atmosférický úkaz či objekt (konjunkcie nebeských telies, ich východy a západy, blesky, dúhy, halové javy a pod.), ako aj snímky dokumentujúce vzťah autora k astronómii (zábery z astronomických podujatí, astronomickej techniky a pod.).
Upozornenie:
– do súťaže sa prijímajú snímky získané resp. urobené v čase od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011,
– ku každej súťažnej práci musí byť priložený formulár, z ktorého jasne vyplynie, že práca a formulár patria k sebe. Formulár je možné stiahnuť aj na internetovej stránke www.suh.sk.
– každý zarámovaný diapozitív označte v ľavom dolnom rohu (pri prehliadaní voľným okom) čiernou bodkou a vložte do osobitného vrecúška alebo obálky,
– digitálne zábery musia byť v niektorom z formátov: JPG, TIF alebo BMP a musia mať pripojený súbor s požadovanými údajmi,
– každá súťažná práca musí byť označená tematickou kategóriou, v ktorej sa autor s prácou zúčastňuje.
Rozmery: Čiernobiele fotografie musia mať minimálny rozmer 24×30 cm, pri farebných fotografiách postačí najmenší rozmer 13×18 cm. Prijímame diapozitívy všetkých rozmerov.
Počet prác: Každý autor môže do súťaže poslať 6 súťažných prác. Za súťažnú prácu sa považuje jednotlivá snímka alebo seriál. V seriáli môže byť maximálne 6 snímok. Za seriál sa považuje súbor fotografií, ktoré majú časovú alebo významovú kontinuitu. Každá snímka seriálu musí byť zreteľne označená názvom práce a poradovým číslom od 1 do max. 6 tak, aby bolo jednoznačné, že je súčasťou seriálu. V prípade nesplnenia týchto podmienok budú snímky hodnotené jednotlivo, a nie ako seriál.
Ceny: Víťazné práce budú ocenené finančnými cenami, a to za 1. miesto 150 eur, za 2. miesto 100 eur a za 3. miesto 50 eur. Snímka roka, v prípade, že bude táto cena udelená, bude navyše ohodnotená prémiou 200 eur. Porota si vyhradzuje právo udeliť špeciálnu cenu pre autora do 18 rokov. Porota si tiež vyhradzuje právo neudeliť cenu.
Výsledky: Vyhodnotenie súťaže bude uverejnené v časopise Kozmos 3/2012. Ocenené fotografie sa stávajú majetkom vyhlasovateľa. Diapozitívy (aj ocenené) autorom vrátime po vyžiadaní. Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo zhotoviť si kópie ocenených prác do archívu súťaže.
Pre zaradenie do súťaže je rozhodujúci dátum podania zásielky, najneskôr 31. 1. 2012. Práce označené heslom ASTROFOTO posielajte na adresu:
Slovenská ústredná hvezdáreň, Komárňanská 134 947 01 Hurbanovo Slovenská republika

Význam planetária pri popularizácii astronómie (RNDr. IGOR KUDZEJ, CSc., riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom; RENÁTA KOLIVOŠKOVÁ,samostatná odborná pracovníčka Prešov)
V rámci projektu Spoznaj vesmír v planetáriu, podporovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, uskutočnila Hvezdáreň a planetárium v Prešove od novembra 2009 množstvo aktivít,
ktoré sa stretli s veľmi dobrým ohlasom tých, ktorí boli ich účastníkmi. Jednou z najnáročnejších podujatí bola medzinárodná konferencia Význam planetária pri popularizácii astronómie. Akcia prebiehala v dňoch 10. a 11. marca 2011 v priestoroch Hvezdárne a planetária v Prešove. Účastníkmi boli odborní pracovníci hvezdární a planetárií z Čiech (Praha, Brno, Ostrava), Poľska (Olsztyn, Czestochowa, Niepolomice) a zo Slovenska (Hurbanovo, Košice, Žiar nad Hronom, Levice, Rožňava, Michalovce, Humenné, Prešov, Žilina, Partizánske, Hlohovec, Rimavská Sobota). Ako už prezrádza samotný názov konferencie, cieľom jej organizátorov bola výmena pracovných skúseností, čo v našich podmienkach znamená každodenné vzdelávanie detí a mládeže, popularizácia najnovších poznatkov v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied, poskytovanie návštevníkom pohľady nielen na reálnu oblohu ďalekohľadmi, ale aj na umelú pomocou najdokonalejšej astronomickej pomôcky, ktorou je planetárium...
...začiatok pravidelnej prevádzky planetária môžeme očakávať v roku 2012

SID monitor
Monitorovanie náhlych ionosférických porúch je nenákladná a pomerne jednoduchá metóda nepriameho pozorovania veľmi zaujímavých dejov dostupná bežnému človeku. Výsledky meraní sú prekvapivé a natoľko presné, že sú porovnateľné s dátami z profesionálnych observatórií určených na pozorovanie slnečnej aktivity, kozmického počasia a detekciu vysoko energetického kozmického žiarenia. SID (z anglického Sudden Ionospheric Disturbance) monitoring je nepriama pozorovacia metóda, to znamená, že nepozorujeme jav samotný, ale sekundárny dej, ktorý bol týmto javom spôsobený. SID monitor meria intenzity odrazených rádiových vĺn vzdialeného vysielača VLF (Very Low Frequency, veľmi nízke frekvencie) od D vrstvy ionosféry. Zmeny v zložení ionosféry sú veľmi dynamické a menia sa v reakcií na dopadajúce slnečné či kozmické žiarenie. Tieto zmeny sa označujú ako náhle ionosferické poruchy... 

V prípade že by mal čitateľ záujem zapojiť sa do projektu, bližšie informácie poskytneme na adrese sidmonitor@gmail.com.

Rudolf Slošiar, Matúš Kocka, Richard Marko
linky:
http://spaceweather.com/archive.php?view=1&day=19&month=02&year=2011
http://zeus.asu.cas.cz/~koci/posters/poster_usa.pdf

Obloha v kalendári jún – júl 2011 (Pripravil PAVOL RAPAVÝ)
Všetky časové údaje sú v SEČ
Čakajú nás najkratšie, no aj príjemne teplé noci, mnohých pozorovateľské expedície či výlety za dostatočne tmavou oblohou. Na rannej oblohe budú všetky planéty okrem Saturna, aj keď trblietavá Venuša sa v júli začne strácať na svetlej oblohe. Čiastočné zatmenia Slnka od nás viditeľné nebudú, no takmer v celom priebehu si vychutnáme farebné úplné zatmenie Mesiaca. Meteorári majú skvelé pozorovanie podmienky a ako sa zdá, tentokrát neprídu skrátka ani milovníci komét, aj keď to najlepšie ich ešte len čaká...

Podrobne na www.astrors.sk

Slnečná aktivita február – marec 2011 (Milan Rybanský)
Dočkali sme sa. Aktivita Slnka skutočne stúpa. Wolfovo číslo aj rádiový index presiahol číslo 100 a vyskytla sa aj erupcia – triedy X v röntgenovom žiarení (15. februára; prvýkrát po piatich rokoch). Avšak predĺžené minimum minulého 23. cyklu neustále znepokojuje slnečných fyzikov. Žiadna z 50 predpovedí, o ktorých sme písali v Kozmose 1/2009, takýto priebeh nepredpokladala. Podľa našich doterajších znalostí magnetická aktivita Slnka kolíše v 11−ročnom cykle – podľa pozorovaní výskytu a polohy slnečných škvŕn. Avšak po 23. cykle, ktorý vrcholil v roku 2001 a minimum dosiahol v roku 2008, nasledovalo 780 dní, keď sa na Slnku nevyskytovali škvrny a polárne magnetické pole bolo neobyčajne slabé. Pre porovnanie: obyčajne interval bez škvŕn trvá okolo 300 dní, a takéto predĺžené minimum sa naposledy vyskytlo v roku 1913. V marcovom čísle časopisu Nature (Vol. 471,80−82, 3.March 2011) publikovali článok D. Nandy z Indického inštitútu pre vzdelanie a výskum v Kalkate a spoluautorov, v ktorom sa neobyčajný priebeh vysvetľuje prechodným znížením rýchlosti meridionálneho prúdenia plazmy, pravdepodobne následkom zložitej spätnej väzby medzi prúdením plazmy a slnečným magnetickým poľom. Podľa súčasnej hypotézy plazma na povrchu Slnka prúdi od rovníka k pólom a potom pod povrchom prúdi naspäť k rovníku. Celý cyklus má trvať 11 rokov. K vysvetleniu anomálneho správania dospeli po analýze počítačovej simulácie činnosti slnečného dynama za obdobie 2000 rokov. Podľa autorov rýchlejšie prúdenie v prvej polovici 23. cyklu bolo vystriedané pomalším prúdením v druhej polovici, čo viedlo k predĺženému minimu. Tento teoretický model odporuje spracovaniu pozorovaní, ktoré boli publikované v renomovanom časopise Science (2010) Vol. 327, 1350. Podľa tejto publikácie bolo pomalšie prúdenie na začiatku cyklu. Myslím si (aj na základe týchto prác), že zatiaľ nemáme vysvetlenie pre anomálny priebeh úrovne slnečnej aktivity počas minulého minima. A ani nevieme, či kváziperiodické zmeny slnečnej aktivity sú následkom stochastických procesov v slnečnom plazmovom telese, alebo chaotickej (nelineárnej) reakcie na rotáciu a konvekciu. 

Objavovanie so SOHO (René Novysedlák)
Aj amatérski astronómovia už dnes môžu objavovať. Napríklad kométy. Túto možnosť ponúka NASA už od roku 2005. Stačí mať len internet, dostatok voľného času a chuť objavovať. V tomto článku uvádzam návod, ako na to. Prvým krokom je dostať sa na stránku http://sungrazer.nrl.nyva.mil/index.php. Na začiatok odporúčam prečítať si FAQ’s v angličtine. Všetky podstatné informácie sú však aj v tomto článku. Celé objavovanie a následne nahlásenie objavu rozdeľujem do nasledujúcich krokov...

Bartha Lajos: A Csillagképek története és látnivalója / Súhvezdia ich príbehy a pozoruhodnosti (Ladislav Druga)
Redaktor: Vizi Péter Vydavateľ: Geobook Hungary (1. vydanie 2010, Szentendre, tvrdá väzba, 359 strán, vyše 500 farebných máp a ilustrácií.)
Kniha zatiaľ vyšla v maďarskom jazyku (vzhľadom na obsah a obrazové ilustrácie môže byť zaujímavá aj pre slovenských čitateľov).

Lajos Bartha – vyše 50 rokov popularizuje astronómiu prostredníctvom prednášok článkov a kníh. Je zakladajúcim členom Maďarskej astronomickej spoločnosti (1948) a spoluzakladateľom astronomického časopisu Meteor (1971), ktorý vychádza podnes. Je doživotný člen londýnskej Royal Geographical Society. Za významný prínos a spoluprácu vo výskume histórie astronómie aj na území Slovenska bol pri príležitosti významného životného jubilea 75 rokov (2008) navrhnutý aj na Cenu Ministra kultúry SR.

Bartha Lajos (1933) je popredný historik astronómie v Maďarsku. Kniha o súhvezdiach je výsledkom jeho 40−ročnej vedeckovýskumnej práce. Uvádza čitateľa do starodávnych čias kultúrnych dejín ľudskej civilizácie, keď sa začali odhaľovať a spoznávať tajomstvá hviezdnej oblohy a vytvárať názvy jej súhvezdí. Autor podáva prehľadný obraz o dejinách vývinu jednotlivých súhvezdí, rôznych obdobiach ich spoznávania i porekadlách, ktoré o nich vytvorili rôzne národy. Hviezdy najzaujímavejších súhvezdí a ich známe objekty predstavuje na základe najnovších vedeckých objavov a poznatkov.

Fotoalbum mrazivého zatmenia (J. KOZA, P. BENDÍK, T. PRIBULLA Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica)
Studené ráno dňa 4. 1. 2011 napovedalo, že vo Vysokých Tatrách bude jasný deň s teplotou hlboko pod bodom mrazu. Nížiny boli väčšinou ponorené do hustej hmly, no vďaka inverzii bolo na horách ideálne počasie na sledovanie celého priebehu čiastočného zatmenia Slnka, ktoré malo vo Vysokých Tatrách dosiahnuť magnitúdu 79 %. Tá udáva koľko percent z priemeru slnečného disku je v maxime zatmenia zakrytého Mesiacom. Spočiatku bolo osvetlenie krajiny a jas oblohy celkom bežné, akurát ranný mráz nechcel so stúpajúcim Slnkom poľavovať a poriadne zaliezal po celý čas za nechty pri fotografovaní nádhernej zimnej scenérie bez rukavíc. Okolo pol desiatej, kedy zatmenie vrcholilo, bol už aj zrakom postrehnuteľný slabý šerosvit v osvetlení krajiny a trochu potemnený jas oblohy nad tatranskými štítmi. To prezrádzalo, že súpútnik Zeme odhryzol z disku našej materskej hviezdy príliš veľa a denné svetlo poznateľne ubudlo...