Vždy na úvod pri tejto súťaži si položíme jednu a tú istú otázku znova. Prečo sa vlastne venujeme svetelnému znečisteniu? Zďaleka tu nejde len o krásne fotky a nebudú to určite ani len tie zdravotné a ekologické dôvody. Poďme teda hlbšie a opäť hľadať ten kľúč, kam smerujeme na tej civilizačnej ceste.
Skúsme si na ňu posvietiť, o čo prichádzame, keď strácame signál z vesmíru, to svetlo hviezd, ktoré kedysi ukazovalo smer a viedlo emotívne povedané z perspektívy historického času napr. námorníkov domov z rozbúrených morí, troch kráľov k spáse, či spasiteľovi.
Čo teda strácame ? Áno, ide o tú záchranu. Jednoducho povedané, strácame orientáciu.
Sme dezorientovaní stratou kontaktu z vesmírom v tom najzákladnejšom, v hodnotách.
Lebo okrem tých zdravotných dopadov a tiež následkov na ekosystém, ktorý mimochodom účinne ničíme mnohými ďalšími spôsobmi, je tu ten jeden bazálny – základný.
Je to strata prežívania pokory, rešpektu, bázne pred nekonečnom, tmavou oblohou plnou hviezd, čo presahuje každého jednotlivca i civilizácie, pretože mizne a my sa už nemáme s čím konfrontovať.
Položme si aspoň v duchu rečnícku otázku, prečo nebo a vesmír hralo kľúčovú otázku v náboženstvách, v morálke, prečo bola astronómia tak dôležitá pre rozvoji civilizácií a nielen technicky pri poľnohospodárstve a meraní času.
Áno, vieme…
A práve toto posolstvo je to, čo potrebujeme zviditeľniť. Ako tým smogom oň prichádzame, ako ten dotyk vesmíru potrebujeme všetci a nielen kvôli vede. A možno už o tom, v tom šialenom konzumnom svete, v ktorom sa točíme ako škrečok, takmer ani nevieme. No čo je ešte horšie, aj ten vesmír meníme ako civilizácia na bojisko a na smetisko.
Takže keď dvihneme zrak hore a nemusí ani „padať hviezda“, ale keď padá, máme o dôvod navyše mať len to jedno spoločné všeobecné želanie, aby budúce generácie neprišli o pohľad do vesmíru a ten pokoj nad hlavou a v srdci. To je to, čo sa podarilo fotografiou P. Horálka poslať do sveta. Silueta ženy v očakávaní pod padajúcimi hviezdami skvele reprezentuje a vizualizuje túto myšlienku.
No okrem posolstva ide v tejto súťaži aj o konkrétne pomenovanie závažných problémov, okrem tých známych, ako sú pouličné osvetlenia, reklamy a osvetlenia pamätníkov. Dopĺňať tie, na ktoré ešte nebolo v tejto súťaži tak dôrazne poukázané. Takými sú určite fotografie Lužného mosta od M. Mydliarovej a realita dočiaranej oblohy S. Odziomeka aj v parku tmavej oblohy, čo je potrebné pripomenúť v kontraste s predchádzajúcim krásnym posolstvom. Symbolom toho unikajúceho kontaktu s vesmírom je aj fotografia Mesto versus vesmír P. Gajdoša.
No diváka osloví aj iný obraz znázornenenej alternatívy hviezdy a svetla od P. Turanského, ktorá nebola ocenená, lebo cenu dostal už v inej kategórii, a to najmä svojou až grafickou priamosťou a jednoduchosťou. A keďže edukácie nie je nikdy dosť, na jej účely zaujala porotu nápadom aj kompozitná fotoséria rôznych svetelných javov na oblohe od T. Valentu.
To bolo len pár postrehov, ktorými vás pozývame do galérie ocenených inšpirujúcich fotografií v poradí jednotlivých kategórií. Mnohé iné krásne by si zaslúžili cenu tiež, porota má však vždy ťažkú úlohu, čo vybrať z tých mnohých zaslaných pri fokusovaní na cieľ súťaže. Ďakujeme všetkým zúčastneným, ktorí cítia a vizualizujú tento problém i organizátorom, ktorí to veľkoryso podporujú.
Trocha (aj) štatistiky na záver.
Do súťaže zaslalo 28 autorov 95 fotografií. Takmer polovica z nich bola v kategórii Variácie na tému svetlo a tma (47) a najmenej v kategórii Správne svetlo (13), čo organizátori aj očakávali. Viaceré fotografie by sa snáď lepšie hodili do súťaže Astrofoto, nakoľko táto Svieťme… by mala byť práve aj o tom svietení, či už vhodnom alebo nevhodnom, prípadne o posolstve.
Vyhodnotenie a ocenené fotografie budú uverejnené v časopise Kozmos 1/2024.
Za porotu D. Rapavá
1. kategória – Ako rozhodne nesvietiť
1. cena
Věrozvěstové Cyril a Metoděj na Karlově náměstí v Třebíči v České republice, nevhodné osvětlení sousoší vytváří stíny v mlze na obloze.
Třebíč – krásne historické mesto v západnej časti Moravy s viacerými pamiatkami zapísanými v zozname UNESCO. Je dokonca členom Asociácie zdravých miest, má hvezdáreň a aj známeho rodáka – astronóma Zdeňka Kvíze, po ktorom je od 20. 11. 2023 táto hvezdáreň aj pomenovaná. Na fotografii sa však prázdne námestie, bez ľudí, utápa v presile svetla. Súsošie Cyrila a Metoda je dokonca osvetlené zdola, a v hmlistom počasí vytvára na oblohe tieň pripomínajúci akýsi prízrak. Možno s tým zodpovední niečo urobia, veď v meste sú aj ulice po rekonštrukcii osvetlené citlivo.
2. cena
Fotené večer, kedy sa osvetlenie zapína, ktoré ma privádza opakovane do úžasu, keďže škodí prírode, ale akobjekt na fotenie je zaujímavý.
Podmostie Lužného diaľničného mosta v oblasti Biskupickej zátoky pri Bratislave.
Biskupské luhy sú chráneným územím európskeho významu. A dnes už človek ani nemusí byť odborníkom na ochranu nočného životného prostredia, aby vedel, že modré svetlo je to najhoršie, čo byť môže… A pre koho sa tu vlastne svieti? Modré svetlo je natoľko intenzívne, že ak idete týmto úsekom po diaľnici, na oboch stranách uvidíte vrcholky „modrých stromov“. Ďakujeme autorke za zaslané fotografie, nad ktorými by sa zodpovední mali vážne zamyslieť. A konať!
Viac o nevhodnom osvetľovaní, nielen v Bratislave, je v článku Hynka Medřického Nikde som nevidel také hrozné osvetlenie ako v Bratislave pod Lužným mostom.
3. cena
Osvetlenie predimenzované, nerovnomerná intenzita, nevhodne smerované…
Hrad v Nitre je jednou z dominánt mesta. Časť jeho priestorov využíva aj Nitrianske biskupstvo, s Nitrou sa spájajú aj naše najstaršie dejiny. Osvetlenie, ktoré táto fotografia dokumentuje však s tým správnym nemá nič spoločné. Je modré, zbytočne intenzívne a zle smerované. V tomto prípade by sme mohli povedať, že práve tu „svietime pánu Bohu do okien“. Prírodu by sme si však mali vážiť a byť k nej ohľaduplní.
3. cena
Beskydská oblast tmavé oblohy, Gruň, Moravsko-slezské Beskydy.
Složeno z 2 snímků s časovým rozestupem zhruba 1 rok (hore 03-2023, dole 03-2022), místa pořízení jsou nedaleko od sebe (cca kolem 100 – 150 m). Zdroj světla leží pod Síriem, na snímku bez světla je vidět pouze světlo centra obce Bílá. Světla od sjezdovky jsou od místa fotografování vzdálena 6,2 km, přesto vytvářela stíny viditelné velmi zřetelně pouhýma očima. Z místa fotografování je část světel schována za kopec u sjezdovky, čím výše jsem stoupal, každým metrem rostla intenzita světla s tím, jak se zpoza kopce vynořovala další světla. Míra intenzity světla odpovídala někde ve vesnici, kde ještě není nainstalováno moderní osvětlení a naprosto znemožnila jakékoliv fotografování čehokoliv na obloze, viz porovnání. Pro úplnost dodávám, že světla zhasla v 21 h. Nicméně dlouho po astronomickém soumraku. Zdrojem světla je Skiareál Bílá https://www.skibila.cz
K popisu autora, za ktorý ďakujeme, snáď už nie je potrebný ďalší komentár… No iste zamrazí, a nielen nás, že táto „presila svetla“ je v Beskydskej oblasti tmavej oblohy, druhej cezhraničnej chránenej oblasti tmy na svete.
2. kategória – Správne svetlo
1. cena
Za dedinkou Papradno na kopci Dúbrava sa nachádza lavička na odpočinutie a kríž, pri ktorom miestny zapaľujú sviece.
Fotografia poukazuje na to, že nie všetky miesta musia byť nasvietené tak, aby ich bolo vidieť z niekoľkých kilometrov. Stačí jeden kahanec alebo svieca a miesto má úplne inú atmosféru, ktorú na fotografii dosvetľuje Mesiac cez hustú hmlu v pozadí.
Príjemné oddychové miesto, ktoré zatiaľ, našťastie ušlo pozornosti osvetľovačov. A dúfajme, že to tak aj zostane…
2. cena
Fotené pri súmraku na Vltave. Pouličné svetlá robia peknú atmosféru.
Zatiaľ len decentne osvetlený Karlův most s labuťami a odrazmi svietidiel na hladine Vltavy. S prichádzajúcou nocou však stále viac a viac budú vynikať intenzívne svietidlá na Smetanovom nábreží. Našťastie, aj Praha sa už vhodnejším osvetlením začala zaoberať a v tomto nám môže byť Česká republika príkladom.
3. cena
Svetlo ktoré svieti tam kde má, našťastie pribúda svetiel ktoré svietia viac na zem ako do oblohy.
Autor túto snímku nazval „Na ceste…“. Z hľadiska osvetľovania relatívne vhodné svetlo, aj keď nižšia teplota chromatičnosti by aj tu bola na mieste. Či je intenzívne je ťažko posúdiť, to záleží aj od expozície. Je však na zamyslenie, či je toto správne svietidlo aj na správnom mieste…
3. kategória – Variácie na tému svetlo a tma
1. cena
Všechno, co si přeješ… se může splnit. Říká se „přej si něco, když padá hvězda“. Padající hvězdy však nejsou hvězdy, ale meteory, zářící stopy meteoroidů nebo kousků vesmírného odpadu, který shoří, jakmile vstoupí do zemské atmosféry. A právě tento jev činí padající hvězdu velmi atraktivní, ideální a považovanou za šťastný jev k přání. Protože padající hvězda byla považována za symbolem bohů, kteří se v tu chvíli dívali dolů, věřilo se, že přání nebo žádost vyslovená při spatření hvězdy bude pravděpodobněji vyslyšena a splněna. Na tomto snímku je 223 meteorů z roje Perseid (některé velmi jasné i s dlouho zářící stopou) zachycených během vrcholu roje roce 2023 nad Parkem tmavé oblohy Poloniny, kde je zkrátka prakticky dokonalá tma na pozorování nejen Perseid, ale i noční oblohy. Z 12. na 13. srpna 2023 přinesly noc plnou přání šťastné ženě, která si přála ještě jedno přání navíc, ale o několik měsíců dříve: Přinést nový život na malý svět jménem Země.
Tam dole, kde Mliečna cesta zapadá za horizont už správne svetlo nebude, tam hviezdnu nádheru s padajúcimi hviezdami neuvidia. Je to však aj posolstvo, či želanie tej ženy, aby človiečik, ktorého nosí pod srdcom sa mohol aj v budúcnosti kochať krásami nočnej oblohy.
2. cena
Pohľad z Ondřejovskej hvezdárne smerom na Prahu. Praha výrazne osvetľuje oblohu – daná oblasť je takmer saturovaná… K celkovému efektu ešte prispieva aj diaľnica D1. Okolité dediny svietia v porovnaní s Prahou celkom decentne. Celkový obraz dotvára rádioteleskop v popredí.
Ondřejov, najvýznamnejšie observatórium v Českej republike, má viac ako storočnú históriu. Miesto na jej postavenie vybral Josef Jan Frič zámerne, aby bolo dostatočne ďaleko od Prahy, no s dobrými pozorovacími podmienkami. Dnes však Praha svieti podstatne viac a z dlhšej expozície vás až zamrazí.
3. cena
Fotografia vznikla ako vedľajší produkt pri fotografovaní Perzeíd. Jedná sa o spojenie 480 fotografií podobne ako sa skladajú objekty tmavej oblohy. Chcel som ukázať, že nielen „pozemské“ svetlo je problém. Pre astrofotografiu predstavujú aj umelé objekty na obežnej dráhe veľký problém. A asi sa bude zhoršovať. Svetlá zľava sú návštevníci Polonín počas vrcholiacich Perzeíd, ktorí sa pohybujú autami všade, kde ich napadne. Našťastie táto ich aktivita končí okolo polnoci…
Autor pridal k názvu otáznik. Park tmavej oblohy Poloniny je rajom pre milovníkov hviezdnej oblohy a astrofotografov. Snáď najlepším miestom je Runina, kde sa v noci v obci nesvieti. Aj keď táto fotografie súvisí s osvetľovaním v podstate len okrajovo, tam v ľavom dolnom rohu, predsa len porotu zaujala. Poukazuje na problém, ktorý bude čoraz pálčivejší. Prírodnú nočnú oblohu nám nebude v budúcnosti „kradnúť“ len nevhodné osvetlenie ale aj množstvo satelitov…
Svetlo a tma alebo deň a noc, fotka zachytáva Slnko počas dňa, za súmraku počas letných mesiacov môžu oblohu rozžiariť NLC oblaky, a čo noc? Mesiac v splne dokáže imitovať deň, aj búrka môže poriadne zasvietiť, počas jasnej noci tam dominuje Mliečna cesta a nielen to, občas oblohu zafarbí airglow či dokonca polárna žiara. Je tu však ešte niečo. Žiara našich svetiel, ktorá na mnohých miestach pohltila takmer všetky úkazy, ktoré nám príroda v noci ponúka.
