Zotmelo sa a Štedrý večer u väčšiny ľudí už začal. Pobral som sa na dvor nakŕmiť mačky. Zase pršalo.

V duchu si šomrem: „Štedrý večer a celý deň prší…“

Behom pár minút oblaky na oblohe rednú a začína presvitať Mesiac, ktorý je pár dní pred splnom.

„To by mohlo byť vidieť mesačnú dúhu!“, – bleskne mi hlavou.

Je to jav síce zákonitý, ale málo známy. Väčšina ľudí o ňom ani nevie a nieto aby ju videli, alebo nebodaj odfotili!

Mesiac je na oblohe pomerne vysoko, takže oblúk dúhy bude malý, nízko nad obzorom. Beriem fotoaparát, statív a ponáhľam sa za záhradu mimo domov, kde je nižší obzor. Dážď slabne, oblakov ubúda, mesačný svit silnie. Viac svetla je dobre, ale bez dažďa žiadna dúha nebude. Musím sa poponáhľať. Rýchle rozkladám statív, upevňujem fotoaparát, zaostrujem a robím niekoľko 30-sekundových záberov. Samotná dúha je natoľko slabá, že si to musím overiť na displeji fotoaparátu.

Nezdá sa mi to a je naozaj tam, tesne nad stromami… Prvýkrát v živote vidím mesačnú dúhu a ešte k tomu na Štedrý večer! Dážď rýchle ustal a dúha sa stratila do nenávratna.

Balím techniku, vedľa mňa prebehne párik srniek a ja pomaly odchádzam domov s nevšedným zážitkom a s fotkou mesačnej dúhy vo fotoaparáte…

Peter Dolinský, SÚH